zdroj foto: TASR/AP

Najdlhší deň roka nastane v stredu o 06:24 hod

patrik.liscinsky
Jun 19, 11:19

Okamih letného slnovratu (lat. Solstitium), koniec jari a začiatok astronomického leta, v roku 2017 nastane v stredu 21. júna. Podľa webovej stránky astroportal.sk sa tak stane o 06:24 hod stredoeurópskeho letného času (SELČ).
      
Podľa greenwichského stredného času (Greenwich Mean Time, GMT) to bude 21. júna o 04:24 hod. V tom časovom okamihu bude Zem na svojej ročnej púti okolo Slnka v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov. Pri svojom zdanlivom pohybe dosiahne najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa symbolicky vracať späť.
      
Medzi hviezdami na oblohe sa Slnko nachádza v ten deň na rozhraní troch súhvezdí - Býka, Blížencov a Orióna.
      
Letný slnovrat je okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od rovníka smerom na sever. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Raka a Slnko dosahuje na severnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom. Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom roka - Slnko je najdlhšie nad obzorom. Na južnej pologuli nastane zimný slnovrat a tento deň je zase najkratším v roku. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej pologuli predlžovať.
      
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú zväčša sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.
      
K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva. Oheň sa tešil veľkej úcte, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.

TASR

Jun 19, 11:19

Komentáre

Odporúčame ti
Funradio